Očkovanie pod lupou

Autor: Simona Ščibravá | 15.4.2014 o 13:04 | (upravené 21.4.2014 o 11:28) Karma článku: 9,23 | Prečítané:  447x

Načo potrebujem ďalšie očkovanie? Je potrebné, aby moje dieťa bolo očkované proti osýpkam? Tieto a podobné otázky nás stále trápia a hľadáme na ne odpoveď. Problematika očkovania je v dnešnej dobe stále diskutabilná, ľudia získavajú protichodné informácie smerujúce z rôznych zdrojov. Hypotéza o tom, že zaočkovanie väčšiny obyvateľstva zabráni šíreniu ochorenia, sa často používa na zdôvodnenie povinného očkovania. Kde je pravda? Aké sú výhody a nevýhody očkovania? Môže viesť zle podané očkovanie až k úmrtiu?

oPodľa lekárskych a farmaceutických organizácii pokles infekčných ochorení spôsobuje jednoznačne očkovanie. Priaznivci očkovania tvrdia, že práve očkovacím vakcínam vďačíme za pokles či zlikvidovania infekčných chorôb, ktoré nás sprevádzali v minulosti. Stretávame sa aj s argumentom, aké je očkovanie dôležité a že ľudia trpeli rôznymi infekciami, na ktoré zomierali v dôsledku slabej starostlivosti, čím máme byť vďační za dnešné možnosti. Naozaj očkovanie prispieva k zníženiu ochorení? Oficiálne štatistické údaje z rôznych krajín preukazujú, že k najvýraznejšiemu poklesu infekčných chorôb prichádza v prvej polovici dvadsiateho storočia, čiže v dobe pred celoplošným zavedením očkovacích programov do obehu. Slovenská štúdia s názvom Kolektívna imunita - mýty a fakty (2011-2014) sa zaoberala kolektívnou imunitou a zdôrazňuje že „byť zaočkovaný" neznamená chránený, pokiaľ schopnosť vakcíny nie je nespochybniteľne preukázateľná.

V otázke očkovania požadujú slobodnú voľbu nielen organizácie ale i jednotlivci. Dostávame sa preto k etickému problému. Diskusie o dobrovoľnosti očkovania sa zvyčajne nezaobídu bez argumentu za zachovanie povinnosti t.j. kolektívnej imunity. Celkovo treba rozhodne povedať, že aj keby riziko bolo také malé, ako tvrdia propagátori očkovania (čo nie je), nedá sa vopred vylúčiť. Keď nastane v dôsledku očkovania závažný problém, pacienta s podlomeným zdravím rozhodne neuteší, že bol "jedným z tisíc", alebo ako je obľúbená formulka u propagátorov očkovania, "jeden z milióna". Zdravie je preč, nikto nechce otvorene priznať súvislosť s očkovaním, v Slovenskej republike neexistuje žiadne odškodnenie a takmer žiadna podpora, takže človek sa dostáva do kolotoča nielen zdravotných, ale aj sociálnych problémov. Iniciatíva pre uvedomenie si rizík očkovania pozná konkrétne príklady rodín zničených očkovaním. Hlásateľov kolektívnej imunity to zvyčajne už nezaujíma, pretože podľa nich vždy ide len o "nesúvisiacu náhodnú udalosť." Táto pohodlná konštrukcia je možno sebaobranným mechanizmom svedomia.

Propagátori očkovania tvrdia, že očkovaním väčšiny obyvateľstva sa preruší cirkulácia choroboplodných zárodkov, takže sa zastaví šírenie ochorenia. V mene "vyššieho dobra" je vraj prípustné i obmedzenie základných ľudských práv a prikazovanie očkovania zdravým ľuďom. Samozrejme, človek vedomý svojej slobody rozhodovania o zdravotnej starostlivosti takýto argument neakceptuje. Každý je predsa zodpovedný za svoje zdravie a tí, ktorí sa domnievajú, že ich očkovanie ochráni pred chorobami, sa môžu zaočkovať. Preto sa následne zvykne argumentovať nedokonalou účinnosťou očkovania, čiže nedokonalou ochranou očkovaných alebo neistotou akejkoľvek ochrany u očkovaných. V dôsledku tejto filozofie by sa mal každý zaočkovať a tým chrániť ostatných (aj tých, ktorí napriek očkovaniu nie sú chránení). Tento argument môže mať úspech u neznalých mamičiek voči neočkovaným deťom, ale z hľadiska racionálneho uvažovania je absurdný. Za účinnosť alebo neúčinnosť vakcíny je zodpovedný predovšetkým jej výrobca, hoci musíme tiež prijať fakt, že určitá časť ľudí jednoducho nezareaguje na vakcínu tvorbou protilátok. V hrubých rysoch však platí, že ak očkovanie funguje, tak očkovaní sú chránení a nemusia sa báť. Ale ak očkovanie spoľahlivo nefunguje, tak nie je prípustné pre kohokoľvek. V záujme účinnejšieho citového nátlaku býva preto argument často doplnený o pacientov, ktorí sa kvôli imunitným problémom nemôžu očkovať a sú vystavení riziku nákazy. Všetci ostatní by sa vraj mali nechať zaočkovať a takto ich spoločne chrániť kolektívnou imunitou pred rizikom nákazy.

Požiadavka ako taká ide navyše opäť proti základným ľudským právam: očkovanie je zdravotný zákrok s neoddeliteľným rizikom nežiaducich účinkov, ktoré môžu byť aj veľmi vážne, vrátane smrti. Od nikoho sa nedá očakávať, a už vôbec nie požadovať, aby podstúpil obeť na svojom zdraví v záujme čisto hypotetickej ochrany niekoho iného. Je zdravie imunitne oslabených vzácnejšie než zdravie človeka, ktorý je nútený podstupovať závažné riziká očkovania? Toto je absurdné a neprípustné "porovnávanie a váženie ľudskej hodnoty". Takáto obeť je prípustná len ako dobrovoľná.

Odporcovia očkovania poukazujú na možné riziká spojené s ním. Zvýšený rast chorobnosti u najmenších, nezáujem o sledovanie dlhodobých následkov po vakcíne, absentuje i kompenzácia po poškodení očkovaním. S týmito rozpormi úzko súvisí i právo lekárov rozhodovať o očkovaní. Nanešťastie, mnoho lekárov berie slobodnú vôľu pacientov ako „psychologický útok" proti ich odbornosti. Svojím spôsobom je to nesúhlas ľudí vyjadrený k ich odbornému názoru, čo sa pacientov môže (no nemusí) vyplatiť. Otázny je i fakt, do akej miery sú vakcíny účinné a či ich bezpečnosť možno preukázať. Medicína ako taká nemá záujem o sledovanie stavu naočkovaných a nenaočkovaných detí. Nezávislé štúdie aj naďalej potvrdzujú väčší výskyt chorobnosti u detí, ktoré podstúpili očkovanie. Spomínaná štúdia s názvom Kolektívna imunita - mýty a fakty našla spojitosť medzi vyšším počtom dojčenského úmrtia a povinných očkovaní. Keďže kolektívna imunita požaduje plošné očkovanie miliónov ľudí, znamená to, že sa nevyhneme ani státisícom miernych, tisíckam vážnych a stovkám veľmi vážnych nežiaducich účinkov; čo dokazuje mnoho klinických štúdií. Títo poškodení ľudia sa teda dajú považovať za vedomé obete v duchu hypotéz o kolektívnej imunite: Vieme, že obete určite budú, len nevieme, kto konkrétne ich prinesie. Význam a výskyt nežiaducich účinkov býva zľahčovaný alebo až popieraný.

Príbalový leták vakcíny obsahuje informácie o. nežiaducich účinkoch, ktoré boli zistené počas klinických štúdií. Sú odstupňované podľa výskytu, ktorý sa dá priamo preniesť aj do plošného používania vakcíny. V skutočnosti môže byť výskyt oveľa vyšší, pretože klinické skúšky sú zamerané najmä na nežiaduce účinky krátko po zaočkovaní, kým v realite sa prejavia aj tie, ktorých nástup trvá dlhšie. Treba dodať, že klinických skúšok sa zúčastňujú len zdraví ľudia, kým "v teréne" sa vakcíny podávajú aj nie celkom zdravým ľuďom (tým s chronickými chorobami, užívajúcimi liekmi a pod., kde je predpoklad vyššej náchylnosti na nežiaduce účinky).

Pri väčšine uvedených vakcín v ich súčasnej podobe neexistujú dôkazy o tom, že by chránili zaočkovaného jedinca pred infekciou a jeho okolie pred jej šírením. Väčšina z nich takéto vlastnosti ani mať nemôže. Tieto vakcíny by mali byť okamžite odstránené spod programu povinného očkovania. Je preto dôležité, aby pri akejkoľvek diskusii o kolektívnej imunite boli tieto fakty jednoznačné a aby nedochádzalo k zavádzaniu odbornej i laickej verejnosti.

ZDROJ: rizikaockovania.sk (štúdia Kolektívna imunita - mýty a fakty)

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Firmy nutne potrebujú ľudí, z Ukrajiny im ich vláda dovoliť nechce

Na jar minister práce Ján Richter hovoril o možnosti vpustiť na náš pracovný trh ľudí z tretích krajín v odvetviach, v ktorých to bude potrebné.

EKONOMIKA

Právnici, ktorí radili pri predaji Eurovey a príchode Číňanov

Právnické firmy pre SME a The Slovak Spectator ukázali top obchody, pri ktorých radili.

ŠPORT

Za Slovanom stále cítiť pachuť vytunelovaných harvardov

Medzi majiteľmi je dodnes firma zapletená do tunelovania harvardských fondov.


Už ste čítali?